reklama

Stretla som Človeka

O neuveriteľnej ľudskosti a odvahe...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Príbehu, ktorý sa Vám chystám rozpovedať, sa zúčastňujem momentálne takmer denne, ale paradoxne nie v role lekára, ale tlmočníka. Zoznámila som sa s nimi vlani krátko pred Vianocami - jedna milá, normálna česká rodinka v zložení otec, mama a 13 ročná dcéra - volajme ju Lucka, ktorí sa riadením osudu ocitli v Belgicku, nehovoriac žiadnym cudzím jazykom. Lucka má ešte malú sestru, ktorá ostala v Čechách v starostlivosti starých rodičov. Ako to už v živote býva, zohrala svoju úlohu aj náhoda, pretože som jedného dňa obedovala s kolegyňou, ktorá pracuje na detskom oddelení gastro a hepatológie (ochorenia tráviaceho traktu a pečene) a rozprávali sme sa o Slovensku a napríklad aj o tom, že naša reč je českej veľmi podobná. A tak ma poprosila, aby som jej prišla tlmočiť, že má na oddelení Lucku, s ktorou sa nijako nevedia dohodnúť....dohadujú sa rukami - nohami, ale ide o vážne veci.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Lucka od veku asi 6 rokov trpí na zhubný nádor pečene, bola operovaná a má za sebou niekoľko cyklov chemoterapie, choroba sa však stále vracia a už dospela do štádia, že pomôže jedine transplantácia pečene. (Pracujem v nemocnici, ktorá je európskou špičkou v transplantáciach pečene u detí od žijúcich darcov - v súčasnej dobe ich vykonajú ročne cca 25 a liečiť sa sem chodia deti takmer z celej Európy). Darcom časti svojej pečene býva väčšinou jeden z rodičov alebo blízkych príbuzných, odoberá sa ľavý lalok pečene, ktorý sa následne voperuje príjemcovi.

Luckin darca mal byť jej otec, absolvoval všetky potrebné vyšetrenia a nič nenasvedčovalo tomu, že by nebol vhodným darcom. Tesne pred cieľom ho zastavila až magnetická rezonancia pečene, ktorá ukázala, že je jeho ľavý lalok príliš malý a transplantácia sa vykonať nemôže - jeho to samozrejme nijako neohrozuje, ale Lucke by daný kúsok nestačil. Pri tejto informácii nám celá rodinka zbledla pred očami, bola to samozrejme jedna z možností, že to takto dopadne...ale možnosť, ktorú si nikto z nich nepripúšťal, boli pripravení, zomknutí, boli ochotní ísť s kožou na trh, pretože každá veľká operácia má svoje riziká...ale tu im nebolo dopriate ani len začať boj...rana pod pás...čo ďalej....? O Luckinej mame nikdy nehovorili v súvislosti s darcovstvom - a my sme nikdy nemali odvahu sa ich na to pýtať, ale zrejme mali svoje dôvody...domnievam sa, že išlo hlavne o fakt, že Lucka má ešte mladšiu sestru. Navyše jej mama bola krehkej drobnej konštitúcie a pravdepodobne by aj tak nemala dostatočne veľký lalok pečene.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ďalšie stretnutie, ďalší pokus - ponúkol sa starý otec, ktorý napriek svojmu veku cez 60 rokov bol ochotný podstúpiť pre svoju vnučku riziko a stať sa darcom. Otec sa vymenil so starým otcom, Luckin otec sa vrátil do Čiech a starý otec začal kolotoč predtransplantačných vyšetrení. Stop prišiel ešte skôr, ako sa všetko stihlo poriadne rozbehnúť, už podľa sona pečene nebola jeho pečeň v takej kondícii, aby splnila prísne nároky transplantácie pre 13 ročné dievča. Opäť zmarená nádej...rodinka sa pri tejto info len viac zomkla k sebe a ich už aj tak ustráchané a smutné oči ešte viac posmutneli...

Rodina však mala svojim spôsobom šťastie - a v zálohe 2 ľudí, o ktorých hovorili ako o rodinných priateľoch, ktorí boli obaja ochotní darovať kus pečene Lucke. Viac - menej náhodným výberom vybrali jedného z nich. Mladý, zdravý a športovec - v podstate ideálny darca...až na vysoké pečeňové enzýmy v krvi. Komisia lekárov transplantáciu nedoporučila, keďže dôvod zvýšených enzýmov sa zistiť nepodarilo, ale nádejný darca dostal inštrukcie na dodržiavanie prísnej diéty počas 2 mesiacov a opätovné vyšetrenie krvi po diéte. Diéta to bola naozaj prísna a navyše mal schudnúť asi 3 kg mesačne. Naliehavá otázka visela vo vzduchu...má ešte Lucka čas dva mesiace? Nikto nevedel....

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Medzitým pricestoval druhý z priateľov na vyšetrenia. Dôvod odmietnutia bol rovnaký ako u otca - príliš malý ľavý lalok pečene...Keď som sa pozrela na rodinu, jediné čo som videla, bolo ich nesmierne zúfalstvo a nevypovedaná otázka, že či môže mať niekto toľko smoly ako oni...cítila som sa pri tlmočení informácií ako zbitý pes, síce som len prekladala vety, ktoré hovoril niekto iný - chirurg, ošetrujúci lekári, koordinátorka transplantácií, ale im nerozumeli a mne hej...a ja som mala pocit, že síce za to nikto nemôžeme, ale každou ďalšou negatívnou informáciou pečatíme ich osud...ktorý začína byť neodvrátiteľne jasný. Lucka ostávala navonok bledá a smutná, ale pokojná, aj keď som sa od jej mamy dozvedela, že ona je majster v hraní divadla a za svoj život to už stihla dokonale nacvičiť. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A potom sa moje kontakty s touto rodinkou prerušili - a ja som predpokladala, že sa vrátili do Čiech. Až nedávno zavolali z oddelenia zase, že či nemôžem prísť opäť tlmočiť - že ideálny darca schudol, vydržal prísnu diétu a má normálne pečeňové testy! Bingo, ide sa transplantovať. Z rodinného priateľa nakoniec bola vzdialená rodina, jeho mama a mama Luckinej mamy boli sestry. Toľko kuráže čo tento mladý človek ukázal - klobúk dole - alebo ako sa tu vo francúzštine hovorí chapeau bas (šapó ba)! Vybalili sme na neho všetky možné aj nemožné komplikácie, ktoré sa môžu počas operácie alebo po operácii stať (aj s rizikom, že môže zomrieť), bez prikrášlenia sme mu popísali všetky procedúry, ktoré ho čakajú, nepríjemné veci pred samotným výkonom, bolesti po ňom, 3 mesačnú rekonvalescenciu, počas ktorej bude musieť ostať v Belgicku....jediné, čím to okomentoval je, že až na ten klystír je to docela dobrý! Dnes majú niečo vyše týždňa po transplantácii - Lucka bola odvtedy už znovu operovaná, keďže boli pochybnosti o prietoku v portálnej žile, nakoniec išlo o začínajúcu reakciu odmietnutia orgánu, ktorú ale lekári vedia liečiť a liečbu začali. Lucku však čaká ešte dlhý boj, dostala však nakoniec svoju šancu.....

A ja tu tak teraz nad tým premýšľam, čo by bolo, keby pomoc potreboval niekto z mojej vzdialenej rodiny? Hmmm, nad rodičmi či bratom by som nerozmýšľala...ale neverím, že by som sa odhodlala podstúpiť operáciu kvôli vzdialenejšej rodine....naozaj neviem....okrem rizika to má aj praktické aspekty - treba odísť do zahraničia, a to neplánovane, zavolajú, teraz ťa potrebujeme, a človek všetko nechá a odíde, a nie na týždeň, ale na dlhé týždne...a neviete, ako dlho tam budete musieť pobudnúť...a navyše výsledok nie je zaručený...ale niekto dostane svoju šancu...najväčšiu šancu svojho života...Pán ideálny darca, ja pred vami opravdu smekám....

A vy? odhodlali by ste sa na niečo podobné? Budem rada, ak sa podelíte s názormi.

Zuzana Venczelová

Zuzana Venczelová

Bloger 
  • Počet článkov:  19
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som osoba stále hľadajúca svoje miesto vo svete. Pracujem momentálne v Bruseli ako lekárka.Nadovšetko milujem deti a letné tábory pre ne. Najviac si cením úprimné priateľstvo. Vo voľnom čase sa rada venujem potulkám po meste aj prírode a výtvarným činnostiam všetkého druhu. Zoznam autorových rubrík:  Príbehy z budovy zvnej nemocniČriepky môjho detstvaKdo si hraje, nezlobíSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu